Fúkacie harmoniky

         Fúkacie harmoniky patria kategorizáciou medzi aerofóny.  Znamená to, že zvuk sa tvorí prúdením vzduchu.  Konkrétne v prípade fúkacích, alebo inak aj ústnych harmoník,  je to pôsobením vzduchu na kovový jazýček uložený vo vnútri tela harmoniky.

Vznik fúkacej harmoniky sa viaže k začiatku 19. Storočia a vynájdená bola v Európe.  Je predchodcom  diatonických harmoník (heligóniek) a chromatických harmoník – akordeónov v rôznych podobách.  V súčasnosti sa používajú v rôznych hudobných žánroch, najmä ako sólový nástroj. Vynikajú v bluese, jazze, folku a mnohých iných. V minulosti boli  tiež v obľube  dedinských chlapcov. Keďže sa jednalo o pomerne jednoduchý hudobný nástroj, bol aj pre deti chudobnejších rodín pomerne dostupný aj z cenového hľadiska.  Bežne sa predávali na jarmokoch. Z rozprávania rovesníkov mojich starých rodičov som sa dozvedel, že aj v časoch ich mladosti, vlastnil fúkaciu harmoniku (na dedine kam sa viažu moje korene) takmer každý chlapec a ten, kto ju neovládal dokonalejšie, vedel zahrať aspoň pár jednoduchých ľudových pesničiek.  Proste v tom čase vlastniť fúkaciu harmoniku bolo pre chlapcov čosi ako vlastniť vreckový nožík, alebo ak by som to mal preniesť na dnešnú dobu, tak možno tablet, či smartfón.  Keď sa ukázalo, že niektorý z nich zvláda svoju fúkaciu harmoniku lepšie, bol predpoklad, že bude z neho dobrý muzikant a zvládne aj heligónku, či akordeón.

        Aj fúkacia harmonika si prirodzene časom prešla určitým vývojom a preto v dnešnej dobe máme už niekoľko  druhov. Najrozšírenejšia je jednoduchá diatonická fúkacia harmonika. Hlavná časť tela je vyrobená z dreva, prípadne plastu. Jedná sa o akúsi kostru v podobe mriežky. Mriežky vytvárajú kanáliky na prúdenie vzduchu a sú frézované, vyrezané, lepené, alebo v prípade plastu samozrejme odlievané.  Z oboch strán je použitá plechová hlasová platnička, v ktorej sú upevnené jazýčky „hlasy“.  Toto je najcitlivejšia časť fúkacej harmoniky a preto sú chránené ešte príklopkami, ktoré zároveň tvoria vonkajší ozdobný kryt.  Tieto tipy fúkacej harmoniky sú ladené v jednej durovej tónine a preto aj ich použitie pre pestrejšiu melodickosť je obmedzené. Kombináciou dvoch ladení sa vyrábajú aj dvojstranné diatonické fúkacie harmoniky.

Príklad uloženia hlasov v jednoduchej diatonickej fúkacej harmonike v c-dur  ladení:

      -             O                -                O             -               O             -              O             -           O            

Symbol „ -´´  označuje tlak a symbol „O“  ťah vzduchu, teda vydychovanie a vdychovanie.

Podľa spôsobu uloženia hlasov a z konštrukčného hľadiska mriežky sa používajú tzv. Viedenský tremolový systém, alebo Richterov systém.  

Pre rozšírenie možností širšieho rozsahu a melodickosti sa neskôr kombináciou dvoch diatonických  harmoník  vyvinuli chromatické fúkacie harmoniky.  Základnou stupnicou je v takomto prípade tiež c durová stupnica.  Po zatlačení registrového tlačidla, na rovnakých otvoroch znie stupnica cis dur.  Takýmto spôsobom je možné zahrať rôzne skladby v durových aj molových stupniciach.

Špecifickou kategóriou sú fúkacie harmoniky s tastatúrou, alebo klasickou klaviatúrou v menších rozmeroch.